ZÁHADY

Dotyk ducha

Bol večer a bol som doma sám. V televízii nešlo nič poriadne a tak som sa rozhodol íst spať. Pozhasínal som v obývačke a na chodbe a pomaly som stúpal po schodišti osvetlenom iba troškou svetla lámp z ulice a snad aj mesiaca hore do svojej pracovne, kde aj spávam. V tej chvíli som cítil akoby mi na chrbát pozeralo niekolko očí a hoci som vedel že nik doma nieje, reflexívne som sa obzrel, ale nikde nikoho. Zastal som a načúval, ale nikde nič okrem mierneho hluku prichádzajúceho z ulice. Ale ten pocit zostával. Vošiel som do pracovne, ustlal no ešte som navštívil toaletu a pri schodoch znova ten pocit. Niekto s večším sklonom k histerii, alebo väčšou fantáziou by možno tento pocit nevydržal a utiekol, ale kedže som jeden s tých typov pre ktoré platí (Pokial nejde o život ide o ...) tak som sa znova vratil na schodište a pozoroval či niečo nezazriem, alebo nezačujem. Na moje veľké sklamanie ani zvuk, ani tieň, ani iný náznak niečoho živého, alebo menej živého. Niekto by mohol povedať, že to bol iba obyčajný pocit strachu a práce fantázie. Áno mohlo by to byť, ak by som sa nepoznal a nebol jedným s tých ktorí s veľkou obľubou vyhľadávaju práve také miesta ktorých už len opis spôsobuje iným zimomriavky behajúce po chrbte a nespavosť. Mňa pritahovali, lebo som stále dúfal ze pocítim nejakého ducha toho strašidelného miesta. Ale nie. Mňa sice fascinovalo posobenie takých miest a divoké tiene, ktoré vytvárali priam bizardné obrazy ale okrem vyplašených mačiek a potkanov tam vo mne nič nevyvolalo ani len nejkú obavu nieto ešte strach. Ale vtedy doma ...

>>>>