Jan Kefer

Svojráznou postavou novodobého českého hermetismu, neúnavným a obetavým činiteľom spoločnosti českých hermetikov Universalie, ktorá bola organizačným vrcholom vývoja českého hermetismu, ale i nemenej neúnavnym a pilným spisovateľom významných hermetických diel, překladateľom a všestranným praktikom v hermetických vedách, to byl PhDr. Jan Kefer, knihovník knžnice Národného Múzea v Prahe, dlhoročný sekretár a neskôr predseda Universalie, redaktor jej časopisu Logos a predovšetkým skvelý lektor na Slobodnej škole vied hermetických, ktorá bola jednou z najvýznamnejších inštitúcií českého univerzalistického hnutia.

Jak se Kefer dostal ke svojemu tak hlbokému a zasvetenému záujmu o hermetizmus, nieje známe. Je však známe, že k miestu muzejného knihovníka mu dopomohol dr. Čeněk Zíbrt a taktiež slobodomurár dr. Josef Volf. Obaja se zaujimali o ezoterizmus, Zíbrt bol v istom zmyzle i historikom niektorých jeho odvetví (napísal napr. brožúru o "kuzelnom proutiku", virguli a iné práce na podobné témy). Pravdepodobnejšie však je, že se o Kefera zaujimali už ako o človeka, ktorý se štúdiom ezoterizmu zaoberal. V roku 1933 zložil Kefer knihovnícké skúšky a bol ustanovený odborným úredníkom a roku 1938 potom bol menovaný za zemského múzejném komisára. Jeho kvalifikácia, ako vyplýva z jeho osobného spisu, ktorý je uložený v archíve Národného múzea bola vynikajúca, čo, mimo iného, dokazovala i jeho znalosť následujúcich jazykov (ako je tu zaznamenané): nemčina, taliančina, francúština, angličtina, latinčina, gréčtina a arabčina.

Medzi okultistamy existovali rôzne dohady o príčinách Keferoveho zatknutia a jeho smrti. Nechýbala tu taktiež ani hypotéza "spetného odrazu", súvisejúca s niekolkymi magickými operáciami, ktoré Kefer podnikol v dňoch krízy československého štátu, aby odvrátil nacistické nebezpečie. Nechýbala samozrejme ani hypotéza, že bol obeťov Smíchovského, hermetika, ktorý ho navštevoval a bol agentom sicherheitsdienstu. Nejpravdepodobnejší je však ten výklad, že nacisti zatkli Kefera v súvislosti s tiahnutim proti okultistom a do koncentračného tábora ho dopravili preto, že práve jeho pokladali za "Ríši nebezpečného", lebo mali záujem ho získať, ale nepodarilo sa im to.

Kefer napísal a v edíci Universalie vydal následujúce spisy:

• Syntetická magie (vychádzala od roku 1935 v zošitoch; celkovo vyšlo 30 zošitov - 488 strán - dielo však zostalo nedokončené).
• Theurgie (súkromá tlač 1935, 28 str.).
• Theurgie magické evokace (lóžová tlač 1937, 102 str.)
• Praktická astrologie aneb umění předvídání a boje proti osudu (1939, 338 str. - prvý krát v troch zväzkoch, potom v jednom).
• Encyklopedie zapomenutého vědění (1940, vyšli iba dva zošity).
• Astrologická diagnostika (1940, vyšiel iba jediný zošit).

Kefer chcel pozdvihnúť český hermetizmus na svetovú úroveň a vybudovať v Prahe jeho svetové stredisko. Kefer patril mezi nejvýznamnejších predstaviteľov praktickej mágie svojej doby.

Kefer dospel k theurgii, ale stanovil si nedosiahnuteľný ideál theurgie ako činiteľa duchovného vývoje ľudstva, ktorého už nebol schopný dosiahnúť. Zomrel mladý, ale zanechal velkoľepé a rozsiahlé dielo, ale i veľkolepý príklad ezotericky pojatého a v živote uskutočňovaného entuziazmu, ktorého obsahom boli jedinci, národ a ľudstvo.