Eliphas Lévi

Francúzsky hermetici nazývaju Eliphasa Léviho "rénovateur", obnoviteľ, rozumie se poznávaniu strateného vedenia, tj. poznatkov hermetických náuk a kabbaly. Tieto poznatky boli, až na malé výnimky, do doby Léviho šírene v malých, prísne uzavretých skupinách a až Lévi ich v značnej miere sprístupnil širšiemu okruhu hľadajúcích. Preto je trochu nepresné označovaný za zakladateľa moderného okultismu. Doménou Léviho diela bola mágia a kabbala k okultizmu patrí taktiež špiritizmus, ktorý Lévi ostro odsudzoval. Svojich zásluh si bol Lévi vedomí a hovoril o tom, čo je tajná a posvätná veda, sám trochu neskromne hovoril: "Časom zabudnuté a stratené kľúče Šalamoúnove sme znovu našli a bez námahy sme otvorili všetky brány starých svätyň, v ktorých zdánlivo spí večne mladá a večne krásna absolútna pravda ako tá princezná z rozprávok našeho detstva, dlhú dobu spánku očekávajúca manžela, ktorý ju zobudí", avšak priznáva predsa iba, že "i po tomto našom diele budu existovať tajomstvá, ale iba v nekonečných hĺbkach". Má tým na mysli svoje klúčove dielo "Kľúč k veľkým tajomstvám", z ktorého sú oba uvedené citáty. Eliphas Lévi bol jednoznačne najväčší, skutočne vediaci znalec mágie v 19. storočí. Podľa R. Cavendisha (1974) bol taktiež "nejvplivnejšou osobnosťou v modernom obrodení vyššej mágie".

Léviho dielo bolo rozsiahlé k najzaujímavejším patria:

• Dogme de la Haute magie a skoro na to jeho pokračovanie (súborne Dogme et ritule de la haute magie, 1857)
• L'Historie de la magie (1860).
• Le Clef des grands mystéres (1861).
• La science des esprits (1865).
• Le mystéres de la kabbale (1910).
• Le Livre des Splendeurs (1979).
• časopis Le Voile d'Isis kde boli publikované(1921) dopisy baronovi N.-J. Spedalierimu o vysokej mágii.

Léviho obsiahle dielo, písané exaltovaným jazykom a faktograficky nie vždy celkom spoľahlivé (jeho Dejiny mágie) malo rozhodujúcí vpliv na dalši vývoj svetového okultizmu, hlavne mágie, a to predovšetkým prostrednictvom dvoch jeho duchovných žiakov, Papusa (Encaussa) a de Guaity. Vo svojom diele, ktorého nejdôležitejšou časťou, ak ponecháme bokom jeho dielo kabalisticke (o ktorom neokultista, ale veľký znalec kabaly G. Scholem prehlásil, že je úplne v zajatí myšlienok), je náuka o "astrálnom svetle", o kľúči k mágii, naplnil svoju tézu, že "tajomstvo okultných vied je tajomstvom prírody". Aj keď se Lévi intenzívne zaoberal kabbalou, svoju teóriu mágie založil predovšetkým na tradíciach staroegyptského ezoterizmu: "Izrael uchvátil Egyptu tajomstvo sfingy. Neuznal však kríž, ktorý už v prvotných symboloch magického Egypta bol kľúčem k nebesám" (Lévi). Sfingy a kríž sú dvoma veľkými symbolmi ezoterizmu a "veda starých mágov podáva nám tajomstvo oslobodenia a živej sily vôľe".